Protikorupčné opatrenia

Dňa 10. augusta 2011 vláda SR prijala uznesenie č. 517, ktorým schválila Strategický plán boja proti korupcii v Slovenskej republike, ktorý nahrádza Národný program boja proti korupcii Slovenskej republiky, charakterizuje a definuje oblasti najčastejšieho výskytu trestnej činnosti korupcie, poskytuje stručný prehľad protikorupčných aktivít vlády Slovenskej republiky, štátnych inštitúcií, činnosť mimovládnych organizácií, analyzuje trestnoprávnu úpravu korupcie v Slovenskej republike a identifikuje oblasti, ktoré je potrebné rozpracovať na podmienky jednotlivých rezortov a inštitúcií, s cieľom stanovenia konkrétnych úloh a termínov ich plnenia.

 Z uznesenia vlády SR zároveň vyplýva pre Úrad pre verejné obstarávanie povinnosť,  cit.: „Informovaťo podstate, príčinách a dôsledkoch korupcie a o prevencii proti nej“.

 Na základe uvedenej úlohy odbor legislatívno-právny spracoval informatívny materiál o podstate, definícii, príčinách a dôsledkoch korupcie a o prevencii proti nej.

 Korupcia je z trestnoprávneho hľadiska zadefinovaná,  potrebné je však zadefinovať tento pojem komplexne vo všetkých jeho formách a jeho sprievodných znakoch v podobe protispoločenských konaní zo širšieho hľadiska.

 Korupciou môže byť sľub, ponuka alebo poskytnutie úplatku s cieľom ovplyvniť niekoho konanie alebo rozhodnutie, alebo žiadosť o úplatok, či jeho prijatie. Úplatok nemusí mať iba finančnú podobu, môže ísť napríklad o poskytnutie informácií, hmotných darov či iných výhod, služieb, prípadne zvýhodňovanie známych a príbuzných a podobne. Korupcia môže mať tiež formu nápadne výhodnej zmluvy, ktorú podnikateľ uzavrie s príbuzným úradníka (nepotizmus), ktorý má rozhodnúť. Za významnú a štandardnú formu korupcie  sa považuje aj tzv. klientelizmus (nadväzovanie známostí a vytváranie vzájomne závislých vzťahov).

 S korupciou úzko súvisí aj problematika konfliktu záujmov, ktorý môže byť jej prvým indikátorom, a ide pri ňom o také konanie verejného funkcionára, ktoré ohrozuje dôveru v jeho nestrannosť alebo pri ktorom verejný funkcionár zneužíva svoje postavenie na získanie neoprávneného prospechu pre seba alebo pre niekoho iného.

 Rovnako sa s korupciou často spája pojem lobing, ktorý značí legálne presadzovanie záujmov určitej skupiny v rozhodovacom procese, ktorého hranica  s korupciou je ťažko definovateľná, keďže závisí od okolností konkrétneho prípadu.

  Korupcia je spravidla transakcia medzi dvoma stranami, pri ktorej jedna zo strán  požaduje odmenu za poskytnutie neoprávnenej výhody druhej strane, ktorá túto odmenu ponúka, čím je daná špecifickosť predmetného vzťahu vo forme obojstranného prospechu. Infiltrácia medzi strany korupčného vzťahu  je veľmi náročná a spravidla sa podarí len v prípadoch, ak jednej zo strán prestane daný vzťah vyhovovať a  oznámi trestnú činnosť. Poškodenými v tejto oblasti sú nepriamo všetci občania daňovníci, ktorí negatíva korupčného správania pociťujú pri daňovom zaťažení a znižovaní kvality poskytovania verejných služieb.

Plné znenie materiálu