Súdny dvor Európskej únie
Súdny dvor Európskej Únie je spoločným justičným orgánom Európskej únie so sídlom v Luxemburgu.
Primárna úloha spočíva v poskytovaní výkladu právnych predpisov Európskej únie tak, aby sa zabezpečilo ich rovnaké uplatňovanie vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Do jeho pôsobnosti patrí aj rozhodovanie sporov medzi vládami členských štátov a inštitúciami Európskej únie. Žalobu voči porušovateľovi môže podať členský štát, inštitúcia, fyzická osoba alebo právnická osoba.
Súdny dvor Európskej únie sa skladá z troch súdov: Súdneho dvora, Všeobecného súdu a Súdu pre verejnú službu.
Medzi základné typy konania pred súdmi Európskej únie patria
- prejudiciálne konanie,
- konanie o neplatnosti,
- konanie o nečinnosti,
- konanie o porušení povinnosti členským štátom.
Všeobecný právny základ o pôsobnosti a právomoci Súdneho dvora Európskej únie je vymedzený v prameňoch európskeho práva
- Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie v znení Lisabonskej zmluvy,
- Štatút Súdneho dvora,
- Rokovací poriadok Súdneho dvora.
Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sú záväzné pre zúčastnené strany a sú publikované v Úradnom vestníku Európskej Únie.
Súdny dvor
Podľa ustanovenia článku 19 ods. 2 Zmluvy o Európskej Únií (ďalej len „Zmluva") Súdny dvor tvoria sudcovia, jeden za každý členský štát a 9 generálnych advokátov. Súdny dvor môže zasadať
- v pléne - zasadá v osobitných prípadoch stanovených v Štatúte Súdneho dvora alebo v mimoriadne dôležitých prípadoch,
- vo veľkej komore - ak o to požiada členský štát alebo orgán Spoločenstiev, ktorý je účastníkom konania, a to i v prípade, že ide o mimoriadne dôležitý prípad,
- v malých komorách zložených z troch alebo piatich sudcov – zasadajú v ostatných veciach.
Súdny dvor používa jasne určené súdne právomoci, ktoré vykonáva v rámci prejudiciálneho konania, konania o nesplnení povinnosti členským štátom, konania o žalobách podaných členským štátom proti (niektorým) aktom Európskeho parlamentu a/alebo Rady, medzi inštitucionálne spory a niektoré osobitné druhy konaní.
Všeobecný súd
Podľa ustanovenia článku 19 ods. 2 Zmluvy všeobecný súd tvoria sudcovia, najmenej jeden za každý členský štát. Zasadá v komorách zložených z piatich alebo troch sudcov, pričom v niektorých prípadoch rozhoduje samosudca. Môže tiež zasadať vo veľkej komore (trinásť sudcov) alebo v pléne, ak to odôvodňuje právna zložitosť alebo dôležitosť veci.
Všeobecný súd je príslušný prejednávať a rozhodovať v prvom stupni o žalobách a v konaniach uvedených v článkoch 263, 265, 268, 270 a 272 Zmluvy s výnimkou tých, ktoré sú prenesené na osobitný súd zriadený podľa článku 257 Zmluvy, alebo ktoré štatút vyhradzuje Súdnemu dvoru.
Všeobecný súd rozhoduje v prvom stupni a proti rozhodnutiu možno v lehote dvoch mesiacov podať na Súdny dvor odvolanie, ktoré musí byť obmedzené na právne otázky.
Súd pre verejnú službu
Súd pre verejnú službu je zložený zo siedmich sudcov, ktorých vymenúva Rada na obdobie šiestich rokov. Do pôsobnosti súdu patrí rozhodovať
- spory vyplývajúce z verejnej služby Európskej únie,
- v prvom stupni spory medzi Európskou úniou a jej zamestnancami podľa článku 270 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
- spory týkajúce sa niektorých zamestnancov v špecifickom postavení, najmä zamestnancov Eurojustu, Europolu, Európskej centrálnej banky, Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu.